Wikipedista:Pa.tricia.Paulovic/Pískoviště

Vikingské umenie

Vikingské, často aj Severské umenie je pojem používaný pre širokú škálu umenia Škandinávskych Severanov, Vikingov a ich osídlenie na Britských ostrovoch a Islande v rozmedzí 8. až 11. storočia. Má mnoho vizuálnych prvkov prekrývajúcich sa s Keltským, Germánskym a Románskym umením.

Vo všeobecnosti sa poznanie vikingského umenia opiera o artefakty z dreva a kameňa. Drevo, kosť, slonovina a textil sa bohužiaľ zachovali len zriedkavo. Umelecký štýl tohto obdobia je preto v záznamoch nekompletný, i keď prebiehajúce archeologické výskumy môžu situáciu zlepšiť.

Výtvarný štýl sa delí najmä podľa chronologických období, avšak v rôznych regiónoch je lokálny vplyv natoľko silný, aby jednotlivé obdobia splynuli.

Historický kontext

Geografický pôvod Vikingov leží v Škandinávii, severnej časti Európy, zatiaľ čo ich súčasné pomenovanie vyplýva y pomenovania pre pirátske nájazdy s ktorými si ich spojila väčšina okolitých kultúr. Vikingský nájazdníci útočili na bohaté ciele severozápadného európskeho pobrežia, čím sa dostali do kultúrneho povedomia, od neskorého 8. až do polovice 11. storočia. Ako prvú napadli kresťanskú osadu na Islande.

Vikingovia na svojich charakteristických dlhých lodiach najskôr plienili pobrežia, prístavy a riečnymi tokmi prístupné osady. Neskôr sa z ich lodných trás stali obchodné cesty na východ a západ od Škandinávie, v pravidelných intervaloch dokonca aj do Ruska, oblastí čierneho a Kaspického mora, Britských ostrovov, Islandu a Grónska. Potvrdené sú aj dôkazy o vikingských plavbách dosahujúcich na americký kontinent omnoho skôr než pred Kolombovým objavením Nového sveta.

Obchodovanie bolo často spojené s predošlým drancovaním a kolonizovaním niektorých spomínaných oblastí.

Výtvarné techniky

Odlievanie

Ako jedno z najstarších techník metalurgie sa používalo v nordickej oblasti od počiatku doby bronzovej. Pre jednoduchšie predmety používali remeselníci otvorené alebo dvojdielne formy z krupníku alebo pieskovca. Zložitejšie predmety sa odlievali pomocou metódy strateného vosku. Forma pri stratenom vosku vznikala postupným pridávaním piesku a hliny na model. Táto metóda odlievania sa používala po celú dobu železnú, aj keď na jej začiatku bolo zaznamenané používanie dvojdielnych hlinených foriem v rovnakej miere. Súvisí to pravdepodobne s novým módnym aspektom nosenia "párových" spôn. Keďže spony museli byť identické, nebolo možné ich vytvárať odlievaním do strateného vosku, keďže pri tejto technike forma po prvom použití zaniká. Bohatá výzdoba týchto doplnkov vylučovala použitie kamennej formy, keďže tak malé detaily je do kameňa veľmi ťažké preniesť.

Túto hypotézu potvrdzujú nájdené odtlačky tkaniny na zadnej strane niekoľkých spôn. tkanina sa totiž používala na stieranie zmäknutého vosku modelu pri vytváraní druhého dielu formy. Táto tkanina ostávala na hlinenej forme až do výpalu, čím sa jej textúra pevne prenášala až na finálny výrobok. Tento druh foriem sa síce dal použiť opakovane (1 až 2 krát), avšak mäkký povrch hliny sa ľahko stieral, a tak si môžeme všimnúť určité zmeny medzi jednotlivými sériami šperkov.

Najčastejšie sú nachádzané úlomky horných foriem, a teda tých ktoré sa po odlievaní zachovávali. Naopak spodné časti formy so spomínanou tkaninou sú nájdené len zriedka. Úlomky ktoré sa zachovali ukazujú akú mieru detailov boli schopný remeselníci previesť už do fázy odlievania. Odliatky boli následne vždy opracovávané a vytepávané.

V rámci výtvarného výrazu odlievaných výrobkov môžeme pozorovať veľkú podobnosť s výtvarným prejavom drevorezby. To potvrdzuje že tieto dve remeslá boli úzko prepojené a často spolu pravdepodobne spolupracovali, napr. pri vytváraní modelov na odlievanie.

Miera zdobenia pred a po odliatí sa líšila individuálne u každého remeselníka, preto aj pri nájdených artefaktoch sú tieto postupy rôzne.

Kovorytectvo

Najstaršie dôkazy o kovorytectve v severnej Európe sa vyskytujú v mladšej fáze doby bronzovej, v rokoch 600 - 500 p.n.l. Vyskytuje sa vo forme tremolierového rytia a je inšpirovaná umením z južnej časti Európy. Prelom nastáva v 4. storočí, pravdepodobne vplyvom rímskeho slohu ktorý bol celou Európou napodobovaný rôznymi spôsobmi a v rôznych materiáloch. Geometrický sloh, ktorý vzišiel z rímskeho impéria, sa rozšíril najmä medzi germánskymi národmi. Geometrické dekoratívne prvky boli v rímskom impériu uplatňované najskôr v architektúre, neskôr v dekoratívnych predmetoch a kovových šperkoch ktorých adaptácie môžeme pozorovať naprieč germánskymi národmi až do Škandinávie. A to konkrétne v nordickom slohu Sosdala a Sjorup. Jedná sa o obdobie 5. a 6. storočia a najlepšie zlatnícke práce tohto obdobia. Podľa teórie boli tieto vrcholné predmety najskôr odlievané v jednoduchom tvare a až následne zdobené rytinami, keďže nájdené kusy sa od seba markantne odlišujú výzdobou i keď pochádzajú z rovnakej formy. Boli nájdené i formy len s hrubým tvarom reliéfnej spony bez akéhokoľvek náznaku výzdoby.

Referencie

https://smarthistory.org/viking-art/

[./Https://en.wikipedia.org/wiki/Viking_art https://en.wikipedia.org/wiki/Viking_art]

Exploring the world of the Vikings. Thames & Hudson, 2012. ISBN 9780500290514.

Švédské zlaté poklady a umění Vikingů: katalog výstavy Státního historického muzea ve Stockholmu Svear och Vikingar guldsmide från järnåldern, Praha - Brno 1968. Praha: Československá akademie věd, Archeologický ústav, 1968.