Wikipedista:EverlastingPremise/Pískoviště
doc. Ing. Miroslav Beblavý, Ph.D. | |
---|---|
poslanec Národnej rady Slovenskej republiky | |
Ve funkci: 2010 – 2020 | |
1. predseda SPOLU – občianska demokracia | |
Ve funkci: 14. apríl 2018 – 2. marec 2020 | |
Nástupce | Juraj Hipš |
podpredseda Siete | |
Ve funkci: 1. september 2014 – 9. marec 2016 | |
štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR | |
Ve funkci: 2002 – 2006 | |
Stranická příslušnost | |
Členství | SDKÚ – DS (2009Šablona:--2013) SIEŤ (2014Šablona:--2016) SPOLU – občianska demokracia (2017Šablona:--2020) |
Narození | 6. ledna 1977 (48 let) Bratislava ![]() |
Choť | Emília Sičáková-Beblavá |
Alma mater | Ekonomická univerzita v Bratislave Vysoká škola múzických umení v Bratislave University of St Andrews |
Chybí svobodný obrázek. |
Miroslav Beblavý (* 6. ledna 1977 Bratislava) je slovenský ekonom, vědec a spisovatel. V súčasnosti je konateľom investičného fondu CB ESPRI, ktorý sa zameriava na investície do verejnoprospešných podnikov a mimovládnych organizácií.[1] Založil startup Zhiva pôsobiaci v oblasti digitálneho zdravotníctva, kde pôsobí ako predseda predstavenstva. Okrem toho pôsobí ako koordinátor siete expertov Európskej komisie na ekonómiu vzdelávania (EENEE), externý pedagóg na Sciences Po v Paríži a externý komentátor Denníka SME.[2] S Ministerstvom financií SR spolupracoval v rokoch 2020-2021 ako konzultant pre Plán obnovy a s Úradom vlády SR spolupracoval v rokoch 2022-2023 v oblasti inovačnej politiky.
V minulosti pôsobil ako politik, poslanec Národnej rady SR a líder strany SPOLU – občianska demokracia. V roku 2002 sa stal ako najmladší v histórii SR štátnym tajomníkom na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, kde pracoval počas mandátu Ľudovíta Kaníka a Ivety Radičovej. V parlamentných voľbách v roku 2010 a 2012 bol zvolený do NR SR za SDKÚ – DS z 25. a 20. miesta na kandidátke, v roku 2012 len vďaka preferenčným hlasom. Dňa 12. decembra 2013 zo strany vystúpil a v parlamente pôsobil ako nezaradený poslanec. V roku 2014 vstúpil do strany #SIEŤ. Na ustanovujúcom sneme bol zvolený za podpredsedu. Po voľbách v roku 2016 na protest proti vstupu SIETe do vlády Roberta Fica na svoju funkciu rezignoval a zo strany odišiel.[3] Zostal v NR SR ako nezaradený poslanec. Na jar 2017 sa spojil s Jozefom Mihálom, Katarínou Macháčkovou a Simonou Petrík, s ktorými založili stranu SPOLU – občianska demokracia. V roku 2019 SPOLU vytvorila koalíciu so stranou Progresívne Slovensko. Koalícia vyhrala voľby do Európskeho parlamentu v máji 2019.[4] V parlamentných voľbách 29. februára 2020 však nezískala potrebných 7 % hlasov pre koalíciu a do parlamentu sa nedostala. Následne oznámil odchod z funkcie predsedu SPOLU aj odchod z politiky.[5]
Životopis
editovatStudium
editovatPo absolvovaní matematického Gymnázia Grösslingová 18 v Bratislave získal bakalársky titul v odbore financie na Ekonomickej univerzite v Bratislave a rovnaký titul v odbore divadelná réžia na Vysokej škole múzických umení.[6] V štúdiu pokračoval na University of St Andrews v Škótsku, kde absolvoval magisterské aj doktorandské štúdium ekonómie (2005). Témou jeho dizertácie bolo Central Bank Independence and Monetary Policy in Eastern Europe (prekl. Nezávislosť Centrálnej banky a menová politika vo východnej Európe).[7] Od 1. marca 2010 je docentom verejnej politiky na Univerzite Komenského.[6]
Novinář a analytik
editovatPočas štúdií tlmočil a pracoval ako novinár. V rokoch 1999 - 2000 pôsobil v denníku SME ako ekonomický komentátor. V roku 2000 prešiel od žurnalistiky k analytickým prácam a pôsobil ako vedúci projektov v INEKO (2000-2001) a riaditeľ SGI – Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť (2001-2002 a 2002-2006).[6] Viedol pracovnú skupinu pre audit štátnej správy a následne realizáciu jeho odporúčaní.[8]
V rokoch 2000 až 2002 a 2006 až 2010 pôsobil tiež ako konzultant pre Svetovú banku, Organizáciu pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) či Európsku komisiu.[6]
Státní tajemník Ministerstva práce, sociálních věcí a rodiny SR
editovatPočas rokov 2002 až 2006 pracoval na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny ako najmladší štátny tajomník v histórii Slovenska.[6] Pôsobil za ministrovi Ľudovíta Kaníka a Ivety Radičovej.[9] Ako nezávislý odborník sa venoval najmä zamestnanosti, sociálnym dávkam a rodine. Podarilo sa mu presadiť napríklad školské obedy zadarmo pre chudobné deti a zmeniť sociálne dávky tak, aby sa nezamestnaným alebo invalidom oplatilo radšej pracovať.Šablona:Chýba citácia
Osobní život
editovatOd júna 2002 je ženatý s dlhoročnou prezidentkou Transparency International Slovensko Prof. Ing. Emília Sičáková-Beblavá Ph.D., riaditeľkou Ústave verejnej politiky Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského. Majú spolu dve deti, Paľka (2004) a Janka (2009).
Reference
editovat- ↑ Šablona:Citácia elektronického dokumentu
- ↑ Šablona:Citácia elektronického dokumentu
- ↑ Šablona:Citácia elektronického dokumentu
- ↑ Šablona:Citácia elektronického dokumentu
- ↑ Šablona:Citácia elektronického dokumentu
- ↑ a b c d e Chybná citace: Chyba v tagu
<ref>
; citaci označenéktosom
není určen žádný text - ↑ Šablona:Citácia elektronického dokumentu[nedostupný zdroj]
- ↑ Šablona:Citácia elektronického dokumentu
- ↑ https://dennikn.sk/400463/beblavy-opat-stranickym-disidentom-prochazkom-vydrzal-dva-roky/
Externí odkazy
editovat- Osobná stránka
- Články týkajúce sa Miroslava Beblavého na portáli teraz.sk TASR